VIDEO Na úvod nového ročníka Bestrent Cupu obrat ako z veľkej knihy

Smoleničania namlsaní predchádzajúcim úspešným ročníkom, v ktorom v Bestrent Cupe postúpili medzi šesťdesiatkou tímov až medzi osem najlepších, kde vypadli s neskorším finalistom zo Zavara a úspešnou barážou, ktorá ich poslala do 7. ligy, chceli v úvodnom súťažnom vystúpení novej sezóny potvrdiť, že chuť do futbalu počas letnej prestávky nestratili. A premiérou pre nich bol zápas 1. kola Bestrent Cupu na trávniku susedného Trstína.

Úvodné minúty na štadióne ešte v minulej sezóne účastníka 7. ligy naznačovali, že žltomodrí to s postupom myslia naozaj vážne. Do ofenzívy sa hrnuli prakticky všetci s výnimkou brankára Kvapila, no veľmi rýchlo sa ukázalo, že v koncovke to bude asi znova trápenie podobné tomu z predchádzajúceho ročníka.

So slzičkou na krajíčku spomíname na sezónu 2017/18, v ktorej nám síce postup ušiel, no v 27 zápasoch sme nastrieľali priam neuveriteľných 122 gólov, čo bolo vyše 4,5 na zápas a o 27 viac ako vtedy nakoniec pri rovnosti bodov postupujúce Bíňovce. Len pre pripomenutie, zväz vtedy krátko pred záverom ročníka, ak sa nemýlim dve kolá pred koncom, rozhodol, že postupujúceho pri rovnakom bodovom zisku nestanoví celkové skóre (naše 122:42, teda +80, bíňovecké 95:33, teda +62), ale výsledky posledných dvoch z troch vzájomných duelov a v tých boli úspešnejší hráči Družstevníka. Slzičku utrieť… teraz…

Ale to je už dávna minulosť, darmo plakať na rozliatym mliekom i akýmkoľvek iným nápojom, a rovnako je minulosťou aj sezóna 2018/19, v ktorej sme zaznamenali veľký pokles streleckej efektivity, keď sme v 21 stretnutiach dali “len” 55 gólov, čo je 2,6 na zápas, čiže v priemere o dva na duel menej. Našťastie, bodka za ňou bola sladká a my sme napriek tomuto ofenzívnemu prepadu oslavovali postup.

Bohužiaľ ale, úvod zápasu v Trstíne naznačil, že to rozliate čosi sa dostalo do nášho pušného prachu aj v úvode tohto ročníka. A tak hoci šancí sme si vypracovali dostatok, za zmienku stojí len neúspešný priamy kop Tomáša Štibraného a príležitosť Hodulíka po centri Juricu, na ktorého asi brankár urobil “bu” a tak zo zakončenia zblízka nebolo nič.

Už čosi ako tradičnou kapitolou v našich zápasoch je aj chvíľa, keď po zahodení šancí ponúkneme príležitosť skúsiť to aj súperovi. Tentokrát sa na to podujal Benca, ktorý toľko špekuloval s rozohrávkou, až sa k lopte dostali Trstínčania a po zákroku nášho v prvom polčase tohto zápasu stopéra sa kopala jedenástka. Veľká možnosť pre domácich, no Kvapil to skrátka pri pokutových kopoch vie. Potvrdil to v baráži, keď v rozstrele jedenástku chytil a rozhodujúcu sám následne dal a potvrdil to aj v Trstíne, kde vychytal Lukáša Štibraného – nie toho nášho, toho svojho má zjavne aj Trstín… o poznanie vyššieho, väčšieho i mladšieho.

Bolo že to smolenickej radosti, že z možných 0:3 nebolo zrazu 1:0. O chvíľu na to mohol otvoriť skóre po centri Juricu hlavou Kollarovič, no brána mu bola malá a radovať sa mohol aj Trstín, keď sa Panák príliš zadumal, čím trafiť centrovanú loptu, až ju netrafil ničím, no Taranda šancu nevyužil. V 25. minúte sme však už domácim darček dopriali. Dubčák dokázal, že aj keď má relatívne krátke nohy, jasličky pomedzi ne dostať môže a keďže si zvyšok jeho parťákov z obrannej línie tiež doprial chvíľku podriemania, pre Tarandu v pozícii posmrdkávajúcej ofsajdom už nebol problém skórovať – 1:0.

Prešlo len pár desiatok sekúnd a Trstínčania sa mohli vytešovať znova. Benca dal Bednárovi nahrávku ako sa ľudovo hovorí “na facku”, “zašitému” Danovi nepomohli niečo s ňou vymyslieť ani jeho mnoooohoročné skúsenosti (stavím sa o deravú loptu, že šediny maskuje farbením) a Taranda mal hneď dve príležitosti zvýšiť – najskôr ho ale vychytal Kvapil a potom si svoje obligátne “cink” povedalo aj brvno.

Hŕŕ sa do útoku, povedali si junáci smolenickí, no nepočítali s tým, že skôr, ako sa k bráne súpera poriadnu dostanú, pošlú do šance domácich. Bednár vo svojom požehnanom futbalovom veku len zaostroval na vzďaľujúce sa číslo na chrbte Tarandu, Kvapil hasil až pred šestnástkou a loptu síce domácemu útočníkovi vykopol spod nôh, no príliš toho nakoniec nenahasil, pretože Daniš od polovice poslal vzduchom chladený pozdrav až medzi žrde – 2:0.

Zafúkalo aj na opačnej strane, spodný vietor s jemnou korekciou smeru od obrancu sa oprel do plachiet Hodulíka, ten utešene zaplachtil v šestnástke tak, až postrannému rozkývalo nad hlavou vlajočku a hlavný rozhodca ukázal na… bod asi meter pred pokutovým územím. Ivana Dubčáka toto nečakané miesto určenia zaskočilo asi natoľko, že svoju strelu z priameho kopu oprel rovno o múr. V 34. minúte sme si opäť pripravili pre domácich niečo k “pošmáknutiu”. Juricova prihrávka k dva či tri metre vzdialenému Bednárovi sa dokotúľať nevládala, náš stopér svoj parník rozkrúcal len sťažka a Benca v pozícii posledného dobehol k Tarandovi už len zblízka mrknúť, ako upravuje na 3:0.

V závere polčasu sme to predsa ešte skúsili. Panák zvládol dokopnúť až do šestnástky, po hlavičkovom súboji Kollaroviča s domácim stopérom sa šanca črtala Hodulíkovi, ale ten “mrha” domáci brankár ho zas vystrašil. Našťastie, pred odchodom do kabín na nás predsa ešte slniečko zasvietilo. Tomáš Štibraný pobehol z vlastnej polovice a potiahol loptu – neveríte? tak kuknite video – prihral Kollarovičovi a ten sa s tým nehral, ťukol si ju na členok a na koleno a pustil takú, že brankár sa len otočil – 3:1.

Po znížení v závere polčasu je vstup do toho druhého mimoriadne dôležitý a tak sme sa hneď na úvod zahrali hru “kto sa chytí lopty, vypadáva”. Vajsábel ju totiž poslal krížom cez celú šestnástku bez toho, aby sa jej ktokoľvek z našich dotkol – asi nik nechcel vypadnúť – našťastie Taranda zrejme v kabíne vymenil svoje prvopolčasové strelky za iný model a Kvapila, ktorý si pripísal do svojho pamätníčka ďalší parádny zákrok, z metra, či dvoch neprekonal.

Krátko na to prišla Hodulík šanca volume 3. Kvapilov nákop si so zidanovskou ľahkosťou spracoval Kollarovič, s iniestovskou gráciou ju poslal za obranu a Hodulík vo výbornej príležitosti trafil… leda tak rohovú zástavku. Dobre Paťo Maťo, bol si pár mesiacov zranený, je ti odpustené – zatiaľ! Aby sa dostal do videozostrihu, našiel si svoju chvíľku aj striedajúci Boledovič. Loptu si najprv zľahka povaľkal, frajersky ukázal, kam ju kopne a, čuduj sa svete, tým smerom ju aj poslal. Kollarovič, usmernený našim občas viac, občas menej čiperným krajným bekom, vletel do šestnástky, ľahkým hokejovým bodyčekom o obrancu obnovil svoju stabilitu, aby o ňu hneď prišiel po tom, čo Hlávek odkopol všetko, čo mu stálo v ceste – v tomto prípade nielen loptu, ale aj nohy. Tá si tak rýchlo našla svoje miestečko v obľúbenej jedenástkovej “priehlbinke” a Jurica nechal domáceho brankára letieť opačným smerom – 3:2.

Šance sa následne striedali na oboch stranách. Kollarovič túžil po druhom záreze, no po Dubčákovom centri mieril nepresne, Taranda potvrdil, že zmena kopačiek, či previazanie šnúrok neboli dobrý nápad, keď po sóle prekopol bránu. Svoju chvíľku slávy si užil aj novic v smolenickom drese z ďalekého východu – dedinky Pažiť kúsok od Partizánskeho – na ktorého elegantný umiestnený pokus sa brankár Šutta musel poriadne natiahnuť a následne Bednár po rohu ukázal, ako sa dá z päťky nedať hlavičkou gól.

V 80. minúte mohlo byť vymaľované. Ešte donedávna hráč Smoleníc a v súčasnosti tréner deťúreniec OŠK Pavol Štibraný šikovnou loptou za obranu našiel Tarandu, ten to skúsil opäť oblúčikom a opäť nepresne… na Paliho šťastie 😉 O pár sekúnd už Hantabál neumiestňoval, ale strelu poslal priamo na brankára, no ten nie a nie sa uhnúť a namiesto toho ju s pokojom Angličana chytil. V 86. minúte už ale bolo po Angličanovi aj pokoji, Dubčák z priameho kopu prestrelil múr aj brankárove rukavice a začínalo sa odznova – 3:3.

Už o dve minúty sa mohli Smoleničania tešiť znova, Brázdovič zakombinoval s Juricom, ten ho pekne vysunul a “náš Jožko” mohol byť hrdinom, no jeho pokus v poslednej chvíli zblokoval obranca súpera. Smolenický Antonio Cassano si to ale vynahradil hneď z nasledujúceho rohu, ktorý poslal rovno na hlavu Bednára a ten sa presvedčil, že z päťky sa hlavičkou naozaj gól dať dá.

Z 0:3 tak bol razom 4:3 v náš prospech a žltomodrá smolenická radosť mohla naplno vypuknúť. Ako generálka a motivácia pred ostrým ligovým štartom po postupe do 7. ligy na trávniku jedného z favoritov súťaže Modrankou nie zlé…

Bestrent Cup, 1. kolo
TJ Sokol Trstín – OŠK Smolenice 3:4 (3:1)
Góly:
25. a 34. J. Taranda, 28. M. Daniš – 38. E. Kollarovič, 55. A. Jurica (11m), 86. I. Dubčák, 89. D. Bednár
V 17. minúte nepremenil L. Štibraný (Sokol) pokutový kop.
ŽK: 73. M. Šalitroš (Sokol)
50 divákov

OŠK: Peter Kvapil – Martin Panák, Daniel Bednár, Peter Benca, Ivan Dubčík – Andrej Jurica, Róbert Hantabál, Peter Vandák (73. Jozef Brázdovič), Tomáš Štibraný (46. Peter Boledovič), Patrik Martin Hodulík – Erik Kollarovič

                
                

Ďalšie výsledky 1. kola
Slávia Trnava – Biely Kostol 0:4
Leopoldov – Šulekovo 6:2
Brestovany – Zavar 2:6
Dobrá Voda – Dechtice 1:6
Bohdanovce – Modranka 3:7
Trakovice – Križovaný nad Dudváhom 4:0
Opoj – Majcichov 2:5
Buková – Košolná 6:2
Dolné Dubové – Kátlovce 3:5
Žlkovce – Bučany 0:9
Naháč – Bínovce 1:3
Suchá nad Parnou – Dolné Orešany 1:3
Madunice – Drahovce 2:1pk (7:6 na pokutové kopy)
Pastuchov – Sokolovce 1:5
Koplotovce – Moravany nad Váhom 0:7
Borovce – Červeník 0:6
Dolné Trhovište – Bojničky 5:2
Veľké Kostoľany – Pečeňady 2:3
Kočín-Lančár – Prašník 1:4
Šúrovce – Siladice 1:4
Dolný Lopášov – Šípkové 0:3
Šterusy – Chtelnica 3:2pk (5:4 na pokutové kopy)
Ostrov – Veselé 2:3pk (2:4 na pokutové kopy)
Veľké Orvište – Krakovany 5:1
Slovenská Nová Ves – Pavlice 2:6
Hrnčiarovce nad Parnou – Cífer 3:5
Ružindol – Zeleneč 1:4